Ako milovník zvierat, vášnivá psíčkarka a mačkárka, som mala vždy veľa zvierat, ktoré so mnou neraz spali v posteli. Vete čo dokážu urobiť s matracom mačacie pazúry? Alebo pes, ktorý si pred spaním rád „ustiela“ tak, že hrabe dvadsať minút vkuse? Verte, že nič pekné.

V časoch, kedy som si zadovážila prvú mačku, ktorej sa podarilo na jednom mieste matrac doslov rozpárať na franforce, som po chvíľke rezignovala a zmierila sa s tým, že keď budem mať zvieratá, moja posteľ bude proste vyzerať takto. Nejako extrémne ma to netrápilo, pretože matrac je zakrytá plachtou a tieto miesta sa našťastie, najčastejšie objavovali na spodnej časti postele, teda pri nohách.
Prvýkrát ma počiny mojich zvierat zamrzeli vtedy, keď som si kúpila úplne nový matrac a asi po dvoch týždňoch vyzeral presne tak ako ten starý. Spala som na ňom asi dva roky, keď začal byť opäť nefunkčný, no nie kvôli rozpáraným miestam, ale kvôli tomu, že na ňom boli šialene preležané miesta.
Vtedy som sa po prvýkrát rozhodla, že do matracu naozaj zainvestujem. Pazúry – nepazúry, pohodlný a zdravý spánok je proste dôležitý a rozškrabané miesta sú len estetickou „drobnosťou“. Matrac, ktorý som si kúpila, stál okolo osem stoviek. Nie málo, čo? Spalo sa mi na ňom parádne, a to tak, že som sa do neho doslova zamilovala. Keď som sa chystala po prvýkrát dať dole plachtu, normálne sa mi rozbúchalo srdce a so stresom som čakal, čo pod ňou nájdem. Stal sa zázrak! Na miestach, kde moje zvieratká hrabali a škriabali, nebolo takmer nič, len zopár povyťahovaných nitiek. Najprv som si myslela, že možno neboli až tak aktívne, no keď sa s matracom nedialo nič ani po pol roku a ani po roku, pochopila som, že ak si kúpite naozaj kvalitné matrace, tak je to vidieť nie len na tom, ako pohodlný spánok budete mať, ale i na tom, koľko toho vydržia a čo všetko sú schopné prežiť.